Katastrálne územie obce Tupá sa nachádza v časti Ipeľskej pahorkatiny a Ipeľskej nivy, územím obce preteká potok Štiavnica.
Vedeli ste, že?
Obec Tupá bola osídlená už v neolite? Na jej území je archeologicky doložené neolitické sídlisko želiezovskej kultúry, eneolitické sídlisko s kanelovanou keramikou, sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej, germánske sídlisko z 2.-3. storočia a staroslovanské sídlisko z 8. – 10. storočia. Obec je doložená z r. 1332 ako Tompa, neskôr Thompafalw (1493), Tompa, (1920), Tupá (1948), maď. Tompa, Kistompa. Patrila viacerým zemepánom, od 18. storočia Majthényiovcom a Thuránszkym, v 19. storočí aj Ivánkovcom. V roku 1962 boli Tupá a Chorvatice zlúčené do jednej obce, a to 1. januára 1962 pod názvom Tupá.
Náš tip, čo navštíviť:
Kostol sv. Františka z Assisi v časti Tupá – kostol bol požehnaný v r. 2023 a v priebehu roku 2024 bola v kostole mozaika, ktorá svojou jedinečnosťou patrí medzi skvosty v Európe.V obci je vybudovaný železný most cez rieku Štiavnica postavený v roku 1900, ktorý nie je to len obyčajný most, pre rodákov, znamená veľa a je spätý s minulosťou obce a osobnými spomienkami občanov. Traduje sa, že most bol odkajživa súčasťou obce. V celom okolí je svojim vzhľadom raritou, ktorí okoloidúci pecestní fotografujú. V kronike obce sa uvádza, že na mieste železného mostu stál drevený most. Dodnes sú zachované drevené piliere, ktoré vyčnievajú z dna koryta 30-50 cm. Cez obec bola v r. 1898 vybudovaná železnica, v r. 1900 po novej železnici bol dovezený oceľový most, výrobcom boli oceliarne GANZ-MAVAG Budapešť. Most bol súčasťou hradskej cesty cez potok Štiavnica. Zaujímavosťou je, že most prežil bez ujmy 1 a 2. svetovú vojnu, pričom cez most prechádzali vojská a tažká tanková technika.
Kostol Všetkých svätých v časti Chorvatice – prvá písomná zmienka je už z r. 1270. Pod kostolom sa nachádza krypta. Z ústneho podania vieme, že pod stredom kostola sú pozostatky dvoch alebo troch miestnych dievčeniec. Nie je známe ani to či to boli dcéry tunajších statkárov. Známe je len to, že sa nevydali a podporovali cirkev. Je možné, že pochádzali z rodiny Horváthy. Nie je nám známe ani to, či ich sem pochovali pred výstavbou kostola, alebo až po tom. Toto tvrdenie dokazuje aj to, že uprostred kostola, pred oltárom , je vidieť na podlahe z cementových platní , prasklinu vo veľkosti asi jedného metra štvorcového, dokonca je tam aj vypuklina. Tu by mali byť pochované. Či je tam krypta, alebo len hrobové miesto ? – dosiaľ je to tajomstvom.Obecné múzeum v kultúrnom dome
V kostole sa nachádzajú významné historické pamiatky – oltár, obraz nad oltárom, kazateľnica a sochy. O mnohých udalostiach obec nemá písomnú zmienku, zostali len z ústneho podania. Keď rodičia, starí rodičia porozprávali svojim deťom, vnúčatám príbehy z minulosti. Výdavky na výstavbu kostola v roku 1795 v najväčšej miere hradili ich rodičia a oni sami. Po pravej strane cesty vedúcej z obce ku kostolu stála zvonica, o ktorej sa existencii sa dozvedáme z maľby Lajosa Simonyiho, rodáka z Chorvatíc, po ktorom je pomenovaná Galéria v Šahách. Vedľa kostola nájdeme chránený strom lipa vysadená v roku 1898.
